Život po pôrode

.
V brušku tehotnej ženy boli dve dieťatká. Prvé sa druhého opýtalo:
„Veríš v život po pôrode?"
„Určite. Niečo po pôrode musí byť. Možno sme tu HLAVNE preto, aby sme sa pripravili na to, čo bude potom."
„Blbosť, žiaden život po pôrode nie je. Ako by vôbec mohol vyzerať?"
„To presne neviem, ale URČITE tam bude viac svetla ako tu. Možno budeme behať po svojich a jesť pusou."
„No to je predsa nezmysel! Behať sa nedá. A jesť pusou, to je úplne smiešne! Živí nás predsa pupočná šnúra. Niečo ti poviem: Život po pôrode je vylúčený – pupočná šnúra je už teraz príliš krátka."
„Ba nie, niečo určite bude. Len asi bude všetko trochu inak, ako sme na to zvyknutí."
„Ale nikto sa predsa odtiaľ po pôrode nevrátil. Pôrodom sa proste končí život. A vôbec, život nie je nič ako vlečúca sa stiesnenosť v temne."
„No ja presne neviem, ako to bude po pôrode vyzerať, ale každopádne uvidíme mamu a tá sa o nás postará."
„Mama? Ty veríš na mamu? A kde má podľa teba byť?"
„No predsa všade okolo nás! V nej a vďaka nej žijeme. Bez nej by sme vôbec neboli,"
„Tomu neverím! Žiadnu mamu som nikdy nevidel, takže je jasné, že žiadna nie je."
„No ale niekedy, keď sme ticho, môžeme počuť, ako spieva alebo cítiť, ako hladká náš svet. Vieš, ja si fakt myslím, že život nás čaká i potom..."


thanx to TMC
.