FRRRRankfurt

.
Toto je vlastne jediná fotka, ktorú som stihol spravit priamo v meste, keď som sedel v buse na letisko do Fr/Hahn ktoré je asi 100km od Fr/Mein :)

Cesta tam bola "úplne v pohode" - 40min. pred odchodom do Blavy som ešte posielal pracovné maily, a keď som už bol na ceste, som zistil, že som sa zabudol oholiť, tak som rýchlo skočil späť z auta do kúpelky, obutý, opblečený, a holil som sa - krása. Keď som prišiel do Fr/Hahn nevedel som som nič, vlastne ešte pred tým - nemal som ani letenku - iba som vedel, že by som mal mať rezerváciu, a meno hotela kde som mal mať tiež údajne rezerv. Tak som dorazil - rezervácie som mal, nejako som sa nakoniec dovolal a dostal aj do hotela (//chlapík mal super EN - pracoval na letisku, ktoré partilo predtým US Army). Pohodička, ďalší deń autobus do Fr/Main. Nejako som dorazil aj tam a v princípe potom už len práca - priemerne 14h denne - full pull (//všetko čo sme chceli sme mali k dispozícii, od ovocia, sladkostí až po basy piva - hlavne aby bol víkon).

Bolo by toho viac o čom písať, ale spomeniem iba stručne pár naj. príbehov.



Hotel am Kurpark - FR/Main
neučte sa anglicky, aj tak vám to nepomôže

Jozef (v Nemecka) išiel večer so mnou, aby mi rezervoval izbu v hotely. Chalnisko na recepcii, mohol byť tak v mojom veku. Všetko spolu dohodli, a keď som šiel do izby, bol som brutal hladný, spýtal som sa či môžem hovoriť EN - OF KORZ JES - tak som mu povedal, že som hladný, že či je niekde blízko reštika, alebo či má hotel vlasnú... Chalanisko sa tak vyľakal, ako by som mu chcel predať atómovú hlavicu. Úplne sa zasekol, čosi mekotal, až nakoniec keď som si ukázal na ústa pochopil, že chcem jesť. Jediné čo dokázal, bolo povedať mi - Brot, Brot? "Yes" Tak mi úkázal, že mám ísť za ním. Doviedol ma do hotelovej kuchyne a osobne mi pripravil večeru. Až potom som sa dozvedel, že hotel neponúka večere ;D Samozrejme, bol taký zostresovaný, že mi ju odniesol na izbu a ani som nemusel zaplatiť ;)

Z toho hotela mám viac príbehov s EN. Nechceli ma pustiť dnu, lebo nerozumeli, že si chcem iba odhlásiť ranajky - až kým som neukázal kľúč od izby - že sa nemusia báť, že už som ubytovaný...
Po 10min. sa mi podarilo zrušiť ranajky, magickým slovným spojením - Kein Fruhstuck ;D




Moji záchrancovia
nemeckí metalistickí puberťáci

Cesta späť bola stresss. "Zoer si taxi, choď na Sbahn na hl. stanicu, odtiaľ nájdi autobus do Fr/Hahn, a potom na letisko" - spolu asi 120km/4 dopravné prostriedky - lístky a pod., na prestupy som mal od 5 do 10min. takže som nemal ani čas rozmýšlať, ktorým smerom mám ísť.
Nehovoriac o tom, že som vôbec nevedel kam mám vlastne ísť a ako to tam niekde vyzerá. Títo puberťáci ma zachránili, lebo mi pomohli kúpiť lístok na Sbahn - 2x, a išli mojím smerom. Síce po EN hovorila troška iba jedna - úplne naľavo, ale boli veľmi milí - aj sme pokecali - rukami/nohami, v celku veľmi pozitívny zážitok (//možno až viac ako by som chcel :)


Okrem toho vlasne už len práca a práca.
Za zmienku stojí snáď len - strašne opitý angličan na letisku v BA, ktorého som 2x chytil, aby nespadol na zem, a keď povedal že nemusím a usmial sa - zacúval dozadu, ladne šľahol o presklenú stenu, potom na zem a spustil alarm. Zuriví a arogantní personál letiska čo na všetkých kričal po slovensky, a tým robili strašný zmätok (samozrejme každý mal žuvačku a tváril sa ako majster sveta). A slovenský - BA - podnikateľ - ktorý povedal: "Do pičéé, som tu robéél celý mesáác..." (//prvá veta, ktorú som počul pri východe z letiska). Pomyslel som si: "Vitaj doma" :)
Ak je toto prvé miesto stretnutia cudzincov so slovákmi, nečudujem sa že nás majú za "opice".


Takže tak nejako som sa mal. Vyzerá to tak, že takýchto zážitkov budem mať viac, kedže chcú aby som chodil častejšie :-)

Toť ešte nejkaké, prevažne pracccovné fotečky - tu

PS.: Veľmi chcem poďakovať Antalíkovcom (Lenke a Samovi), ktorí sa o mňa starali kým som bol v BA (a vozili ma hore/dole :)


Pripravované posty
Paríž, alebo kde sa dá vo francúzku vysr.. kakať
a potom - Superegoistický padarox
a možno ešte niečo pomedzi :)
.