Polarizak, alebo prečo sa mi kamaráti smejú

.
Skoro na každom výlete, moji priatelia trpia moje hobby, fotografovanie. A s tým ide mimo iné aj moje hundranie: "nieje dobré svetlo, námet, nemám hento, tamto, polarizák a pod." Až, to časom prerástlo do robenia si srandy, veď to poznáte...

A tak je to tu. Spravil som si troška vianoce, a kúpil som si pod stromček polarizačný filter. Resp. kúpil mi ho Michal H. (týmto mu ešte raz ďakujem), pretože v ZA nebol ten model viac ako dva mesiace k zohnaniu. No a poviem vám, rozdiel je vidieť aj cítiť ;D


Ako to vyzerá prakticky?

Klik na ČB obrázok tuhľa vedľa. Pripravil som vám skromnú "animáciu". Aby vás to neplietlo úplne, skúste si všímať najskôr hornú čast fotiek, potom spodnú a potom naraz ;) Fotky niesú vôbec upravované, nemenil som inč na stole, ani svetlo, a nastavenie foťáku je tiež fixné. Previedol som to do ČB, aby nerozptyľovali farby. Môj polarizák je circular, tz. dá sa s ním točiť kolom dokola a tým dostanete rozdielne výsledky...


Prečo vlastne? Troška teórie nezaškodí.

Polarizátor je zariadenie, pomocou ktorého sa premieňa prirodzené svetlo na polarizované. Polarizácia je vlastne optický jav preukazujúci, že svetlo je elektromagnetické vlnenie priečne.
Rozlišujeme polarizáciu odrazom, lomom a dvojlomom. Odrazom získame svetlo, v ktorom vektor E kmitá kolmo na rovinu dopadu (rovnobžne s rovinou rozhraní). Toto vlnenie je polarizované čiastočne. Úplná polarizácia nastane pri istom uhle dopadu (pri skle asi 57°), ktorý nazývame Brewsterov (polarizačný) uhol. Obyčajne sa na polarizáciu používajú hranoly z kryštálov (nikol) a polaroidy.

"Tento jav napríklad využívajú slnečné okuliare, ktoré vdaka polarizačným sklám dokážu odfiltrovať svetlo odrážajúce sa od vodnej hladiny. Svetlo odrážajúce sa od povrchu vody je totižto prevažne polarizované rovnobežne s vodnou hladinou (podobne aj od asfaltovej cesty, skla, alebo snehu). Stupeň polarizácie závisí od uhla pod akým svetlo na povrch dopadá. Úplná polarizácia nastáva, ak sa svetlo od povrchu iba odráža, t.j. ked dopadá pod tzv. Brewsterovým uhlom, ktorý je daný vzťahom θ= arctan(n_material/n_vzduch). Pripomenme, že n_material označuje index lomu materiálu, ktorý je pomerom rýchlosti svetla vo vákuu (cca 300 000 km/s) ku rýchlosti šírenia sa svetla v danom materiáli. Pre sklo je n=1.5 a θ=56.3 stupna. Pre vodu n=1.33 a kritický uhol má hodnotu θ=53 stupnov. Prakticky to znamená, že najviac trblietania na hladine by sme mali vidieť, ak sa pozeráme pod 53 stupnovým uhlom."

(via: Mário Ziman, viac...)

Test "ohňom", teda slnkom:

Obrázky sú čisto ilustračné, žiadne ultra počiny. Proste som cez obed vybehol na kopec a spravil pár fotiek ;) V PC som ich okrem zmenšenie neupravoval, aby ste videli real porovnanie. Výrez napravo je vždy s polarizačným filtrom (B+W, MRC, CPL). Tú prvú foto k tomuto článku (úplne hore) som prehnal photoshop-om (HDRi, Curves, Soft light, Desaturate, Sharpen, a tak...) Hneď tu dole napravo si môžete pozrieť originál (teda jeho polovicu).

.

.
.

Z čisto praktického hľadiska (mimo iné javy) - obloha bude najtmavšia pri 90 stupňoch vzhľadom ku polohe slnka. Laicky povedané - ak fotíte rovno a slnko vám svieti do pravého alebo ľavého ucha - obloha bude najtmavšia pri správnom otočení filtra, ešte inak povedané efekt polarizátora sa stráca ak fotíte priamo "slnko" alebo v smere kam svieti ;)

Tento článok je venovaný jedinému, strednému, a najpravšiemu ZA samurajovi Dodinovi Z ako Samuraj, alebo Sureshot.
.