Život mravca

.
Tak si kosím, a hľa, mravenisko...


Pekne po poriadku. Pravda je taká, že som zanedbal kosenie, a to v prelome júna a júla spôsobí hneď niekoľko vecí. Tráva je hustá ako sviňa (kosil som nakoniec až 3dni po 1,5h - normálne stačí 1,5h) no a po celej záhrade je toľko mravenísk akoby chceli z našej záhrady ovládnuť svet.
Ako si tak funím a tlačím kosačku, rozmýšľam nadtým ako mravci asi žijú. Celý život sa lopotia a stavajú mravenisko, keď si začnú liezť na nervy tak sa časť odpojí a postavia si vlastné. Nepochybne si myslia, že to ich je lepšie. Snáď si aj pomáhajú, no možno práve naopak - to som odsledovať nestihol. Ich celý svet je obrovský až niekoľko mojich krokov. Zo strechy mraveniska dovidia možno až po najbližšiu kolóniu, a určite majú pocit, že všetko majú pod palcom. Teda neviem či majú pocity a palce, ale ktohovie...

Rozmýšľal som ako asi môže vyzerať taký dialóg:
(vyhnem sa filozofickým existenčným úvahám o význame jednotlivca, o zmysle života a pod. ;D)
mravec 01: no nazdar, tak ako Fero14c87
mravec 02: ale pohoda Jožko78f4v9, práca, práca, práca, a ty?
mravec 01: niečo mi hovor, celý deň makám ako mravec, večer ledva niečo zbodnem a rýchlo do postele, a tak to ide už 3/4 života. Nehovoriac o tom, že ku kráľovne ani nepáchnem...
mravec 02: presne. A navyše tí susedia. Chápeš? Idem si tak okolo nášho trávodrapu, a vidím muchu. Tak som sa potešil, že budem mať prémie. No potom došli, tí blbci odvedľa, muchu mi ukradli, ale iba preto, že ich bolo viac, a ešte sa mi aj vysmiali. Dobre, že som nedostal nakladačku. Ja fakt neviem kam to tá mládež speje... žiadne hodnoty, nič. Keď sme im nosili jedlo tak boli milí, a potom zrazu, že mi tu nebudeme, nedá sa to s vami vydržať. Neviete byť otvorení novým myšlienkam, a podobné keci.
mravec 01: veru, veru, pravdu máš. Keby aspoň to počasie tak nevyčíňalo. Naposledy keď som mal službu v sektore beta18-z7-18r-12,3 začalo pršať, poškodilo šachtu, a celý deň sme opravovali klimatizáciu. Zdá sa mi, že tých prírodných katastôf je stále viac a viac, neviem čo bude ak to takto pojde ďalej.
mravec 02: počkaj, počuješ to?
mravec 01: čo?!
mravec 02: ten hluk.
mravec 01: aha, fakt. Čo to je?
mravec 02: Ty kámo, to fakt neviem, ale rozstupuje sa prales. Možno nejaký dinosaurus - Mačka alebo tak.
mravec 01: To vyzerá na niečo vačšie, a dinosaury tak nehučia.
Zvuk: vrrrrrrrrr
mravec 02: Kokos, to čo bolo? ... Kde to som? ... Kde sú naši? ... Čo teraz so mnou bude? ...
mravec 01: To je mravonebo? Óóó, dúfal som, že tu bude krásne, ale že až tak...

Z môjho podľadu je to troška iné: "Do paže, daľšie mravenisko. Sorry chlapci, troška vám zrejme spestrím život. Vrrrrrrr. Hehe..."

Nu, tak som teda konečne dokosil a zistil som, že niekedy sa cítim ako mravec, teda neviem či mravce majú pocity, ale ktohovie... Presne viem čo by malo byť, čo by som chcel, čo by kto mal a nemal. Vidím niekedy (iba keď je jasno) až na niekoľko niekoho krokov. A potom vrrrrrrrr

Teda aby ste si nemysleli, že som mal vrrrrrrr, nemal. Teda iste mal, každý zrejme mal vrrrrr. Toto ma len tak proste nejako oné. Chápete..., ak nie, aj tak dobre ;D
.