Boli sme sa s Ivou a jej rodinou kuknúť na Michalove promócie (jej braško). Na tom by nebolo nič zvláštne...
VŠ ZA to mala zvládnuté perfektne. Melódia(e) stará asi 150 rokov, všetci PuDr.Mudr. sa tvárili ako majstri sveta. Miestami som mal pocit, že je to vlastne odovzdávanie cien na OH. Z toho ma vytrhávala iba umelá atmosféra oficiality, plačúce babky, a fotograf v pokrčenej košeli. Prišlo mi to až tak smiešne, že som si musel hrýzť do líca, tak to zvyknem v takýchto situáciách riešiť, aby som "nevybuchol". Našťastie som to udržal iba na hranici "pučenia sa", no musel som sa dívať do zeme. Ono, tešil som sa, že to má Michal čiastočne za sebou, ale jednoducho atmosféra a prevedenie tej udalosti..., to sa vážne nedalo. Ak sa ja raz dožijem niečoho podobného (teoreticky som sa mal, bud. rok), tak moja starka ma asi zahluší. Ja mám totižto v takých chvíľach tendenciu si z toho robiť prdel, prípadne sa s niekým pobiť, ako keď som mal asi 10 r. - v kostole v prvej rade. Vtedy som mal smolu, lebo starka bola na chóruse :))) Budem musieť začať uvažovať nad tým, čo spraviť pre to aby som sa tváril tak "ako sa patrí" ;))) No už teraz mám hrôzu z toho, či sa začnem smiať, alebo nebodaj zbijem dekana ;D Veď posúdte sami - foto.
.
3 comments:
neboj nevybuchnes..ani nezbijes dekana..len ti bude sialene mykat kutikmi ust :)) (tot vlastna skusenost ako to posobí na cloveka :))
No musim iba povedat, ze to bola strasna fuska sa tam nahlas nerehotat - vsak matko ;) ! Ale to ze islo o maleho braska, a ze sme sa tym padom ovladali, nas zachranilo pred verejnym ukamenovanim placucich mamiciek, babiciek a teticiek..... (otcovia, dedovia a ujovia tam iste tiez boli, iba sa nehodia do "rymu" a myslim ze ani neboli natolko dojati vykonom ich ratolesti ze by ich to dohnalo k placu)
Jaaaj, Matej. To som rad, ze som tam s Tebou nebol, lebo hranica "pucenia sa" by nas neudrzala :)
Post a Comment